Intravitreálne injekcie antirastovými faktormi sú liečebnou modalitou pre viaceré ochorenia oka, pri ktorých dochádza k ischémii vnútroočných štruktúr. Následkom tejto ischémie dochádza k nadmernému uvoľňovaniu rastových faktorov, z ktorých najagresívnejší je vaskulárny rastový faktor – VEGF. Tento je uvoľňovaný výstelkou (endotelom) sietnicových ciev a pigmentovým epitelom sietnice a je zodpovedný za novotvorbu neplnohodnotných ciev v sietnici a cievnatke (chorioidei) ako snahy organizmu o doplnenie kyslíkového deficitu.
Tieto neplnohodnotné cievy následne vrastajú do sietnice, eventuálne aj do sklovca a uvoľňujú bielkoviny a lipidy krvnej plazmy, event. aj celú krv do týchto štruktúr, čím ich vyraďujú z funkcie. Tieto depozity sú schopné sa neskôr organizovať do fibrotických membrán (chorioideálna neovaskulárna membrána-CNV), ktoré sa v terminálnych štádiách menia v tuhé jazvy (disciformné jazvy). Keďže tieto ochorenia predominantne postihujú žltú škvrnu sietnice (makulu) ako miesto najostrejšieho (centrálneho) videnia, sú pre zrak pacienta devastujúce.
Svoje uplatnenie našli v liečbe nasledovných očných ochorení:
- vlhká forma vekom podmienenej degenerácie žltej škvrny – najčastejšie využitie Možné doplniť túto liečbu aj fotodynamickou laserovou terapiou (PDT),
- uzáver centrálnej žily sietnice s postihnutím žltej škvrny – možné doplniť aj laserovou liečbou diódovým alebo argónovým laserom,
- diabetický opuch žltej škvrny – možné doplniť aj laserovou liečbou diódovým alebo argónovým laserom,
- devastujúce vnútroočné zápaly (uveitídy),
- vlhká myopická makulopatia (pri vysokej krátkozrakosti),
- retinopatia prematúrnych detí (ROP) – nezrelé sietnice predčasne narodených Možné doplniť laserovou alebo kryoterapiou,
- niektoré špecifické zriedkavé chorioretinálne ochorenia.
Aplikácia
Aplikácia prebieha zväčša iba v instilačnej (kvapkovej) anestézie za sterilných podmienok. Injekcia sa aplikuje do sklovca vo vonkajšej časti oka cez spojovku a bielko asi 3-4 mm od okraja rohovky. Po aplikácii sa skontroluje špeciálnou šošovkou vnútroočný nález a vnútroočný tlak a na 3 dni je potrebné kvapkať do príslušného oka antibiotické kvapky. Bohužiaľ jednorazová aplikácia býva na ústup ochorenia nedostatočná, takže na úvod sú nutné zväčša 3 injekcie v rozostupe cca 6 týždňov a ďalšie podľa potreby. 10% pacientov sú tzv. nonresponderi, t.j. nereagujú na liečbu. Týmto výkonom nie je možné ochorenie vyliečiť, ale len stabilizovať, resp. spomaliť progresiu.
Ako každý výkon v medicíne aj tento má svoje riziká z možných komplikácií, avšak výskyt hlavne tých závažnejších (vnútroočný zápal, odlúpenie sietnice) je nízky.
Riziká:
- výstup vnútroočného tlaku po aplikácii injekcie,
- bolesť oka,
- prechodné zhoršenie videnia,
- zakrvácanie do sklovca,
- zanesenie infekcie do oka,
- odlúpenie sietnice.
Vzhľadom na to, že liečba makulárnej degenerácie stále nie je v plnej miere možná, mali by pacienti v čo najväčšej miere dbať o svoj zrak a nepodceňovať preventívne prehliadky.
Ak máte pocit, že by ste týmto ochorením mohli byť zasiahnutí aj Vy, určite sa ozvite svojmu očnému lekárovi, alebo sa spýtajte priamo našich odborníkov Kliniky očnej mikrochirurgie Veni Vidi. Objednať sa na preventívnu prehliadku je to najmenej, čo pre svoje oči môžete urobiť.