Rohovka sa nachádza na prednej strane očnej gule, v priamom kontakte s vonkajším prostredím. Je tak jednou z najcitlivejších a najzraniteľnejších častí oka. Jej poškodením môže dôjsť k rôznym zápalom a vredom. Rohovkový vred je menej časté očné ochorenie, avšak patrí medzi tie, ktoré môžu byť príčinou slepoty.
V tomto článku sa dozviete:
Rohovka – cornea, tvorí približne 20 % povrchu oka a z optického hľadiska je spoločne so šošovkou jeho najdôležitejšou časťou. Zdravá rohovka je priehľadná, bez ciev a rozoznať ju voľným okom je takmer nemožné. Tvorí mechanickú a chemickú nepriepustnú vrstvu medzi vonkajším a vnútorným prostredím oka, prechádzajú cez ňu slnečné lúče.
Medzi najčastejšie ochorenia rohovky patria:
Rohovkové vredy vznikajú rozpadom epitelu na povrchu rohovky, pri ktorom dochádza k zápalovým procesom. Tie spôsobujú najčastejšie baktérie, ktoré sa do rohovky dostávajú cez jej predchádzajúce poškodenie. Zápaly sa šíria po povrchu rohovky a vnikať môžu tiež do jej hĺbky. Po zastavení zápalového procesu vznikne na rohovke jazva, ktorá je príčinou jej zhoršenej priehľadnosti.
Najčastejšími prejavmi rohovkového vredu sú:
Ak spozorujete niektoré z uvedených príznakov, neznamená to automaticky, že ide o rohovkový vred. Podobné príznaky môže mať viacero očných ochorení a len lekár dokáže diagnostikovať skutočný problém a následne určiť liečbu. Návštevu lekára preto neodkladajte. Aj v tomto prípade platí, že čím skôr sa ochorenie identifikuje, tým jednoduchšie je ho liečiť.
Napriek tomu, že vznik rohovkového vredu môže byť spôsobenými viacerými faktormi, obzvlášť pozorní by mali byť ľudia s kontaktnými šošovkami. Práve tie možno označiť za najrizikovejší faktor. Nesprávnou manipuláciou si je možné do oka preniesť nečistoty či baktérie, ktoré môžu byť príčinou zápalu. Nebezpečné je tiež nosenie šošoviek v noci počas spánku. Kvôli nedostatočnej priepustnosti kyslíka hrozí tzv. vaskularizácia rohovky.
Okrem nosenia šošoviek sú rizikovými faktormi vzniku rohovkového vredu tiež suché oči a úrazy, popálenie či poškriabanie rohovky cudzím telieskom. Riziko predstavujú tiež infekčné a iné vážne ochorenia, ako napríklad cukrovka či používanie očných kvapiek s obsahom kortikoidov.
Rohovkový vred môže mať ľahšie a ťažšie formy. Pri ľahších formách lekár volí najčastejšie liečbu antibiotikami, kvapkami či gélmi, pri ťažších sa využíva laserová operácia. Počas liečby je dôležité, aby ostali oči chránené pred vonkajším prostredím. Riziko predstavuje slnečné žiarenie, voda, prach, vietor, obmedziť je potrebné prácu pri počítači, pozeranie televízie či činnosti, ktoré dvíhajú vnútroočný tlak.
Po liečbe rohovkového vredu môžu ostať na rohovke jazvy. Na ich odstránenie je potrebné podstúpiť transplantáciu rohovky. O vhodnosti pacienta na transplantáciu rozhoduje očný lekár.