Oči každého človeka reagujú na svetlo rozdielne. Niekto nemá žiadny problém s prispôsobovaním sa silnému dennému svetlu ani pri prechode z celkom tmavej miestnosti, iný pociťuje bolesť v očiach už pri zasvietení obyčajnej žiarovky. Dôvodom je svetloplachosť – zvýšená citlivosť na svetlo.
V tomto článku sa dozviete:
- čo je svetloplachosť a ako sa prejavuje
- s akými ochoreniami môže súvisieť svetloplachosť
- či je možné sa brániť voči svetloplachosti
O tom, že trpíte svetloplachosťou možno ani neviete
Svetloplachosť, odborne tiež fotofóbia, by sa dala laicky charakterizovať ako neznášanlivosť svetla. Človek trpiaci týmto problémom vníma veľmi citlivo aj osvetlenie, ktoré je pre väčšinu ľudí úplne normálne. Majú pocit, ako by intenzita svetla bola omnoho vyššia, aká je v skutočnosti.
Fotofóbia sa u človeka pri akomkoľvek svetelnom podnete môže prejavovať privieraním, sčervenaním a slzením očí, pocitom cudzieho telieska, tlaku či bolesti v oku, nevoľnosťou, únavou, opuchnutými viečkami, rozmazaným videním aj zníženou schopnosťou sústredenia sa. Problémom je, že o tom, že sme svetloplachí ani nemusíme vedieť. Príznaky svetloplachosti síce vnímame, ale často ich považujeme za normálne. Napríklad, ak sme práve vyšli z tmavej miestnosti – kina či nočného baru do osvetlenej miestnosti alebo keď je na oblohe silnejšie slnko, kvôli ktorému nie sme schopní bežného videnia. Neuvedomujeme si, že človek netrpiaci svetloplachosťou problém so svetlom nemá ani v týchto prípadoch.
Svetloplachosť sa môže prejavovať v každom veku. U detí je obzvlášť dôležité sledovať čas strávený za počítačom či hrami na mobilnom telefóne. Blikajúce svetlá, ktoré sú typické napríklad aj pre diskotéky či hudobné koncerty, môžu byť príčinou fotofóbie.
Svetloplachosť môže byť prejavom očných aj neurologických ochorení
Svetloplachosť netreba v žiadnom prípade podceňovať. Najčastejšie býva prejavom iného, častokrát aj vážneho, ochorenia. Nejde pri tom len o očné choroby, ale aj o ochorenia neurologického charakteru.
Z očných ochorení môže byť jedným zo sprievodných javov napríklad katarakty (šedý zákal), glaukómu, syndrómu suchého oka, akútneho zápalu spojiviek, dúhovky a sietnice či rohovkového vredu.
Svetloplachosť sa často vyskytuje aj pri:
- migréne – niektoré štatistiky uvádzajú, že až 8 z 10 ľudí s migrénou je zároveň svetloplachých.,meningitíde – vážne infekčné ochorenie, ktoré sa vyznačuje rýchlym priebehom. U detí aj starších ľudí môže viesť k smrti. Okrem svetloplachosti sú typickými príznakmi zápalu mozgových blán aj bolesť hlavy, vysoké horúčky, zvracanie či drobné podliatiny kože,
- otrase mozgu – podobne ako v prípade meningitídy, prejavuje sa viacerými symptómami (nevoľnosť, dezorientácia, strata pamäti, nepravidelné dýchanie, opuch hlavy,…) a v žiadnom prípade tieto príznaky netreba podceňovať. Najmä u detí je potrebná okamžitá návšteva lekára,
- nádorových ochoreniach,
- bipolárnej poruche,
- panických atakoch,
- depresiách,
- hypertyreóze – ochorenie štítnej žľazy spôsobujúce nadprodukciu hormónov.
Fotofóbia sa môže objaviť aj pri nakazení sa maláriou či besnotou, čo sú však u nás len veľmi zriedkavé ochorenia.
Liečiť primárnu svetloplachosť nie je možné
Liečba závisí od toho, či sa jedná o primárnu alebo sekundárnu svetloplachosť. Liečiť sa dá len sekundárna, ktorá je spôsobená iným ochorením, napríklad vyššie spomínanými zápalmi spojiviek, dúhovky a rohovky, migrénou a podobne. Po vyliečení daného ochorenia pominie tiež zvýšená citlivosť na svetlo.
Vyliečiť primárnu svetloplachosť nie je možné, dá sa pred ňou len chrániť. Základom sú slnečné okuliare, šiltovky či klobúky. Pomáha i správne nastavenie jasu na obrazovke počítača či televízora.
Pri svetloplachosti je možné podávať tiež rôzne očné kvapky, gély či iné prípravky, ktoré vám odporučí váš lekár. Ak spozorujete príznaky svetloplachosti, jeho návštevu by ste odkladať určite nemali. Aj v tomto prípade totiž platí, že čím skôr sa problém identifikuje, tým efektívnejšie ho je možné riešiť.