Tupozrakosť je očné ochorenie, ktoré postihuje zväčša deti. Zväčša. Trpia ňou totiž aj dospelí a o tom sa hovorí už oveľa menej. S týmto ochorením sa však dá bojovať aj v pokročilom veku. Dôkazom je životný príbeh americkej profesorky, podľa ktorej je najdôležitejšia silná motivácia k liečbe.
Oko je síce zdravé, no napriek tomu naň pacient nevidí. Aj takto stručne by sa dala opísať tupozrakosť alebo amblyopia. Ochorenie sa prejavuje tým, že oči pacienta sa nedokážu pozerať na rovnaké body v priestore, čo mozog napokon vyhodnotí tak, že jeden z obrazov odignoruje, respektíve „vypne“. Znamená to, že postihnutý pacient nevidí dva obrazy (každým okom jeden) a nevidí ani do priestorovej hĺbky, a preto svet nedokáže vnímať trojrozmerne, čiže v 3D. Príčinou amblyopie môže byť ďalekozrakosť, krátkozrakosť, astigmatizmus, ale aj škúlenie.
Amblyopia postihuje 1–5 % populácie, a to predovšetkým v ranom veku života. Ochorenie sa však vyskytuje aj u dospelých, o čom sa hovorí už menej. Človek postihnutý touto chorobou sa v priestore orientuje s veľkými komplikáciami, lebo nevie odhadnúť vzdialenosti, a preto môže narážať do predmetov či zakopávať.
Dlhé desaťročia sa verilo, že s tupozrakosťou sa dá bojovať iba v detstve. Malým pacientom sa zvyčajne predpíšu vhodné dioptrické okuliare a zdravé očko sa prekryje okluzorom, aby sa to „lenivé“ trošku viac ponamáhalo. Ak sa k tomu pridajú ešte aj vhodne zvolené ortoptické cviky, problém sa dá napraviť. A čím skôr sa s terapiou začne, tým lepšie.
Nedávne štúdie však priniesli svetielko nádeje aj dospelým, ktorí týmto ochorením trpia tiež. Skvelým príkladom je prípad neurologičky Susan R. Barryovej, ktorá sa naučila vnímať svet v 3D vo veku 48 rokov!
Vedkyňa mala problémy so zrakom už v ranom detstve a podstúpila niekoľko operácií očí. Keď však mala štyridsať, začala si uvedomovať ťažkosti pri správnom vnímaní predmetov na diaľku, ako sú napríklad dopravné značky či tváre. Očná lekárka, s ktorou konzultovala svoj stav, jej povedala, že jej zrak mal na oboch očiach iba malé chyby, ktoré však už napravili okuliarmi.
Problémy neurologičky však neprestávali a napokon sa dostala k známej optometristke Therese Ruggierovej, u ktorej podstúpila zrakovú terapiu. Využívali pri nej napríklad ceruzkovú jogu či terapiu syndrómu počítačového videnia. Postupom času sa jej napokon vrátilo stereoskopické videnie, pri ktorom vzniká priestorové vnímanie. Trvalo jej však niekoľko mesiacov, kým konečne sama pred sebou uznala, že to tak aj naozaj je. „Kvôli všetkým vedeckým dogmám, ktoré naznačovali, že to nie je možné,“ vysvetlila Barryová, prečo mala spočiatku pochybnosti. Jedného dňa, keď sedela za volantom, to však bolo už jasné: Opäť vidí normálne.
Barryová, ktorá je vysokoškolskou profesorkou, o svojich skúsenostiach napísala množstvo vedeckých článkov, ale aj niekoľko kníh, ktoré si získali pozornosť odborníkov. Tupozrakosti a strabizmu sa venuje aj na svojich verejných prednáškach, ktoré sú dostupné online a ktoré videli ľudia po celom svete. Jej otvorené rozprávanie o tejto problematike dnes prináša ovocie v podobe ľudí, ktorým sa taktiež podarilo zlepšiť svoj zrak.
Podľa „Stereo Sue“, ako neurologičku prezývajú, je však pre pacientov najdôležitejšia hlavne silná motivácia a odhodlanie liečiť sa. A všetkým odkazuje, že ak spozorujete akékoľvek zmeny na očiach alebo akékoľvek problémy s videním, treba čím skôr vyhľadať odborníka. Zrak máme totiž len jeden.