Svetielko nádeje
Nedávne štúdie však priniesli svetielko nádeje aj dospelým, ktorí týmto ochorením trpia tiež. Skvelým príkladom je prípad neurologičky Susan R. Barryovej, ktorá sa naučila vnímať svet v 3D vo veku 48 rokov!
Vedkyňa mala problémy so zrakom už v ranom detstve a podstúpila niekoľko operácií očí. Keď však mala štyridsať, začala si uvedomovať ťažkosti pri správnom vnímaní predmetov na diaľku, ako sú napríklad dopravné značky či tváre. Očná lekárka, s ktorou konzultovala svoj stav, jej povedala, že jej zrak mal na oboch očiach iba malé chyby, ktoré však už napravili okuliarmi.
Problémy neurologičky však neprestávali a napokon sa dostala k známej optometristke Therese Ruggierovej, u ktorej podstúpila zrakovú terapiu. Využívali pri nej napríklad ceruzkovú jogu či terapiu syndrómu počítačového videnia. Postupom času sa jej napokon vrátilo stereoskopické videnie, pri ktorom vzniká priestorové vnímanie. Trvalo jej však niekoľko mesiacov, kým konečne sama pred sebou uznala, že to tak aj naozaj je. „Kvôli všetkým vedeckým dogmám, ktoré naznačovali, že to nie je možné,“ vysvetlila Barryová, prečo mala spočiatku pochybnosti. Jedného dňa, keď sedela za volantom, to však bolo už jasné: Opäť vidí normálne.