Napriek tomu, že krátkozrakosť najčastejšie vzniká vplyvom genetiky, stále viac sa vo vyspelých krajinách objavuje aj takzvaná získaná krátkozrakosť. Tá môže postihnúť ľudí v ktoromkoľvek veku a jej hlavnou príčinou je nezdravý životný štýl, dlhé hodiny strávené pred obrazovkami počítačov a nedostatok pobytu vo vonkajšom prostredí.
V dnešnom článku sa dozviete:
Krátkozrakosť, odborne myopia, je refrakčná vada, ktorá sa prejavuje neostrým videním do diaľky. Postihuje ľudí bez ohľadu na rasu či pohlavie, najvýraznejšie sa však vyskytuje vo vyspelých krajinách. Práve tie sú známe vysokým stupňom digitalizácie a informatizácie, kde sú počítače, tablety či mobilné telefóny bežnou súčasťou nielen práce, ale aj zábavy. A to už od detského veku. Podľa štúdie American Academy of Ophthalmology bude v roku 2050 trpieť myopiou vo svete až takmer 50 % ľudí, kým v roku 2010 to bolo len niečo cez 28 %, pričom napríklad vo Východnej Ázii sa predpokladá, že bude krátkozrakých viac ako 65 %.
O krátkozrakosti spravidla hovoríme, ak vidíme rozmazane predmety nachádzajúce sa vo vzdialenosti 5 a viac metrov. Pre ostrý zrak je potrebné, aby sa svetelné lúče dopadajúce do oka lámali na sietnici. Ohnisko krátkozrakého oka je však posunuté pred sietnicu, potrebné ho je preto posúvať smerom dozadu, mínusovými dioptriami. Čím viac je ohnisko vzdialené od sietnice, tým väčšie dioptrie bude pacient potrebovať.
Medzi hlavné príznaky myopie patrí okrem rozmazaného, neostrého, videnia do diaľky aj potreba prižmurovania či častejšieho žmurkania. Obvykle sú sprievodnými symptómami tiež bolesti hlavy a očí zapríčinené nadmerným zaťažovaním očí. Dieťa vám len ťažko povie, že vidí niečo v diaľke nejasne. Je potrebné si všímať práve spomínané prižmurovanie. Nepriamym signálom môže byť aj nesústredenosť či zhoršené výsledky v škole. Ak žiak nevidí na tabuľu, na obraz z projektora či na názorné pomôcky, môže mať problém pochopiť vysvetľované učivo.
Hlavnou príčinou vzniku krátkozrakosti je genetika. Stále viac však rastie význam rizikových faktorov súvisiacich s nesprávnym a nezdravým životným štýlom. A faktom je, že sebe aj našim deťom k zhoršeniu zraku často pomáhame aj my, rodičia. Nesprávne návyky v detstve – učenie sa pri nekvalitnom osvetlení, uprednostňovanie umelého svetla pred prirodzeným a pozeranie na displej mobilného telefónu už v útlom veku v kombinácii s nedostatkom pohybu a pobytu v prírode vytvára ideálne podmienky pre otupovanie schopnosti zaostrovať do diaľky.
Zároveň prostredníctvom mobilov, tabletov či počítačov absorbujú deti aj dospelí nebezpečné modré svetlo, ktoré ničí bunky v sietnici, čo je tiež cestou ku krátkozrakosti.
Základnými korekčnými pomôckami na krátkozrakosť sú dioptrické okuliare a kontaktné šošovky s mínusovými dioptriami. Tie zabezpečia ostré videnie, ale myopie sa ich používaním nezbavíte. V lepšom prípade vám pomôžu krátkozrakosť aspoň na čas zastabilizovať, s vysokou pravdepodobnosťou sa vám však bude zhoršovať aj na ďalej.
Jediným riešením, ako sa zbaviť natrvalo problémov s videním do diaľky a tým aj okuliarov či kontaktných šošoviek, je laserová operácia očí. Tá prebieha dvomi základnými postupmi. Na rohovke, resp. v jej vnútri a výmenou šošovky za novú, umelú.
Medzi najmodernejšie metódy operácie rohovky sú FEMTO Z- Lasik a ReLEx SMILE 3D. Jedná sa o tzv. hĺbkové metódy najnovšej generácie, ktoré sa vyznačujú bezbolestnosťou, minimálnym rizikom pooperačných komplikácií a krátkou dobou rekonvalescencie.
Výmena šošovky sa odporúča najmä pacientom po 40. roku života, kedy sa začína prejavovať jej prirodzené starnutie a strata schopnosti akomodácie. Výsledkom je problém so zaostrovaním na veľmi blízke vzdialenosti. Táto očná vada sa odborne nazýva presbyopia, ľudovo tiež starecká vetchozrakosť či syndróm krátkych rúk. Medzi najmodernejšie metódy operácie šošovky patrí FEMTO Z – Prelex, pri ktorej sa do oka voperuje špičková trifokálna šošovka umožňujúca kvalitné videnie do všetkých vzdialeností. Okrem presbyopie sa tak zákrokom zbavíte aj ďalekozrakosti či krátkozrakosti a umelou šošovkou si tiež zabezpečíte doživotnú ochranu pred vznikom šedého zákalu.