Prečo sa glaukóm ľudovo nazýva zelený zákal a aké má príznaky?

Zelený zákal sa môže v oku vyvíjať roky bez toho, aby sme pociťovali akékoľvek ťažkosti či príznaky. Odhaliť ho v tomto období môže len kompletné očné vyšetrenie a keďže glaukóm patrí medzi vekom podmienené očné choroby, na preventívne prehliadky by ste najmä po štyridsiatke nemali zabúdať.

Najväčšie riziko pre vznik zeleného zákalu predstavuje vek, známe sú však aj ďalšie faktory ako dedičnosť, nízky tlak, syndróm studených nôh,  migréna, fajčenie, užívanie kortikoidov, cukrovka či vaskulárne ochorenia.

V dnešnom článku sa dozviete:

• prečo sa začal glaukóm označovať ako zelený zákal
• aké typy poznáme
• aké najčastejšie príznaky sú typické pre zelený zákal
• prečo je obzvlášť nebezpečný u malých detí
• akými spôsobmi sa lieči zelený zákal

Je zelený zákal skutočne zelený?

Pomenovanie zelený zákal získal glaukóm údajne už v období starovekého Grécka. Kombináciou zmenenej farby dúhovky a zakalenej rohovky sa lekárom postihnuté oko javilo pri pokročilom štádiu choroby ako jemne zelené. Tento názov je však do značnej miery zavádzajúci, pretože, na rozdiel od napríklad šedého zákalu, o žiadne zakalenie nejde.

Pravdou ale je, že vplyvom upchatia očných kanálikov a tým nedostatočného odtekania očného moku sa v oku hromadí očná tekutina, čo ma za následok zvýšenie vnútroočného tlaku. Práve ten je hlavným rizikom vzniku glaukómu. Za glaukóm sa však považuje až poškodenie zrakového nervu a na ňom ani v jeho štruktúrach žiadny zákal neexistuje.

Najrozšírenejší je glaukóm s otvoreným uhlom

Rozlišujeme niekoľko foriem:

• primárny glaukóm je najčastejším typom glaukómu, vo veľkej väčšine prípadov vzniká ako následok vysokého vnútroočného tlaku. Rozlišujeme jeho dve formy:
  • primárny glaukóm s otvoreným uhlom – menej nebezpečný, vyvíja sa dlhodobo a prvé fázy sú bezpríznakové. V neskoršom období sa začne prejavovať zúžením zorného poľa, stratou periférneho videnia či objavovaním sa farebných čiar a dúhových žiar v okolí svetiel.
  • primárny glaukóm s uzavretým uhlom – nebezpečný typ glaukómu, ktorý prichádza náhle a v prípade, že nedôjde k lekárskemu zásahu, môže spôsobiť trvalé poškodenie zrakového nervu a tým nezvratnú slepotu. Najčastejšie sa prejavuje takzvaným glaukómovým záchvatom, čo je akútna, dočasná strata zraku, väčšinou sprevádzaná silnou bolesťou hlavy a očí, rozmazaným videním, začervenaním očí, nevoľnosťou či zvracaním.
• normotenzný glaukóm – glaukóm, ktorý vznikol v prostredí normálnych alebo nižších hodnôt vnútroočného tlaku
• sekundárny glaukóm – vzniká následkom iného očného alebo celkového ochorenia, po úraze či po operácii oka.
• vrodený glaukóm – dedičnosť je jedným z rizikových faktorov vzniku glaukómu. V prípade, že sa u niekoho z najbližších členov rodiny vyskytuje zelený zákal, je možné, že sa prenesie aj na dieťa. Rohovka oka dieťaťa s glaukómom je zafarbená do siva, oko je zväčšené, viac slzí a častá je tiež prítomnosť fotofóbie – zvýšenej citlivosti na svetlo.

Ak spozorujete príznaky zeleného zákalu u detí, vyhľadajte očného lekára

Napriek tomu, že glaukóm vzniká v drvivej väčšine v neskoršom veku, najčastejšie až v seniorskom, môže sa vyskytnúť aj u detí ako následok vrodenej chyby. Najmä u detí do jedného roka je obzvlášť nebezpečný, môže totiž zapríčiniť trvalú stratu zraku.

Príčinou vzniku glaukómu u malých detí je väčšinou upchatý odtokový kanálik alebo nedostatočne vyvinutý odtokový systém. Ak spozorujete niektorý z príznakov, o ktorých sme písali vyššie, neváhajte a navštívte očného lekára.

Liečba glaukómu očnými kvapkami, laserom aj chirurgickým zákrokom

Liečba zeleného zákalu v značnej miere závisí od jeho typu a štádia. Ak sa podarí odhaliť zelený zákal v ranom štádiu, väčšinou stačí podávanie očných kvapiek určených na zníženie krvného tlaku. Ak kvapky nepomôžu, druhou možnosťou je podstúpiť trabekulektómiu alebo selektívnu laserovú trabekuloplastiku, ktorých cieľom je taktiež uvoľnenie odtokových ciest. Poslednou možnosťou je chirurgický zákrok prebiehajúci v lokálnej anestézii, pri ktorom sa vytvorí umelé spojenie medzi vnútrom oka a podspojivkovým priestorom, kam bude odtekať očný mok.