Kým refrakčné vady ako krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus či presbyopiu vieme celkom ľahko odhaliť a liečiť – korekčnými pomôckami či modernou laserovou operáciou, existujú ochorenia očí, ktoré môžu spôsobovať vážne komplikácie. Pri neliečení aj nevratnú slepotu. Niektoré z nich sú o to horšie, že o ich existencii v raných štádiách nemusíme ani tušiť.
V dnešnom článku vás upozorníme na očné choroby, ktorých podceňovanie sa skutočne nemusí vyplatiť, uvedieme príznaky, pri ktorých by ste mali spozornieť a poskytneme niekoľko užitočných rád, ako eliminovať riziko vážneho poškodenia zraku.
Farbosleposť nie je, ako sa väčšina ľudí mylne domnieva, úplná strata schopnosti rozoznávať farby. Respektíve, len veľmi malá časť farboslepých ľudí nevidí okrem čiernej a bielej žiadnu inú farbu. Vo väčšine prípadov nevidia len jednu z troch základných farieb a jej odtieňov – zelenej, modrej a červenej. Farby dokážeme rozoznávať a kombinovať vďaka trom čapíkom, ktoré sa nachádzajú v sietnici oka. Ak jeden chýba alebo nefunguje správne, oko nedokáže rozoznať niektorú z uvedených farieb. Ak chýbajú dva, tak nedokáže rozoznávať dve farby a ich odtiene, ak všetky tri, tak človek vidí len čiernobielo.
V prípade, že sa pacient s chýbajúcim čapíkom už narodil, v podstate ani nemusí vedieť, že je farboslepý. Zistí to až neskôr, keď pochopí, že jeho vnímanie farieb je odlišné od iných ľudí vo svojom okolí. Práve dedičnosť je najčastejším faktorom farbosleposti. Okrem nej tiež:
Doteraz nebola vynájdená vhodná liečba, ktorá by dokázala nahradiť chýbajúce čapíky. Používajú sa tak len korekčné pomôcky – špeciálne okuliare. Tie síce nedokážu pridať farbu, ale vďaka kontrastom dokáže pacient na videnom obraze aspoň rozoznať, že sa tam nachádza viacero farieb.
Ak sa jedná o získanú farbosleposť, ktorej príčinou je iné ochorenie, po jeho vyliečení s veľkou pravdepodobnosťou zmizne aj farbosleposť.
Svetloplachosť (fotofóbia) patrí medzi tie ochorenia očí, ktoré samé o sebe nie sú nebezpečné, ale môžu byť prejavom iného, vážneho ochorenia. Veľmi jednoducho je možné ju charakterizovať ako zvýšenú citlivosť na svetlo. Ak si myslíte, že je bežné, aby ste mali problém otvoriť bez problémov oči, keď vychádzate napríklad z kina či inej tmavej miestnosti na svetlo, môže aj nemusí to byť pravda. Stačí, ak si urobíte jednoduchý test. Pozorujte ľudí okolo seba, či majú rovnaké problémy ako vy. Ak nie, môže to byť signál, že máte zvýšenú svetelnú citlivosť a mali by ste navštíviť lekára.
Svetloplachí ľudia majú problém aj s úplne bežným osvetlením a podobne ako pri farbosleposti, zatiaľ neexistuje spôsob, ktorým by ju bolo možné vyliečiť. A podobne ako pri farbosleposti je možné ju aj aspoň sčasti riešiť rôznymi pomôckami. Pokiaľ ide o primárnu svetloplachosť, pomôžu slnečné okuliare, šiltovky či klobúky. Dajte si tiež záležať na primeranom osvetlení doma aj v práci, ak je to možné.
Ak trpíte sekundárnou svetloplachosťou, t.j. vyvolanou iným ochorením, vo väčšine prípadov sa jej zbavíte, keď vyliečite primárne ochorenie. Svetloplachosť môže byť prejavom iných očných ochorení, napríklad:
ale aj neočných ochorení, ako sú napríklad:
Medzi najčastejšie príznaky fotofóbie okrem vysokej citlivosti na svetlo patria tiež červenanie, škriabanie, svrbenie, slzenie či bolesť očí, pocit cudzieho telieska v oku, rozmazané videnie, opuchnuté viečka a podobne.
VPDM je ďalšou očnou chorobou, ktorú nie je možné vyliečiť. V prípade, že sa na ňu príde včas, je možné zastaviť jej vývoj. Ako aj jej názov hovorí, na jej vzniku má najčastejšie „zásluhu“ vek, pričom ňou trpí približne 30 % ľudí vo veku nad 75 rokov. Príčinou je poškodenie centrálnej časti sietnice, takzvanej makuly – žltej škvrny prerastaním nekvalitných očných ciev. Výsledkom poškodenia býva rozmazané videnie, zníženie schopnosti nočného videnia či videnie pokriveným obrazom.
V závislosti od druhu VPDM je možné ju stabilizovať podávaním očných kvapiek a tabliet, prípadne pichaním injekcií s antirastovými faktormi do sklovca oka.
Kataraktu – šedý či sivý zákal, je možné veľmi jednoducho vyliečiť laserovou operáciou. Napriek tomu je stále najčastejšou očnou chorobou zapríčiňujúcou slepotu. Ide najmä o menej rozvinuté krajiny, kde sa zákroky nevykonávajú alebo si ich ľudia nemôžu dovoliť. Hlavným rizikovým faktorom vzniku katarakty je vek, nakoľko sa počas života menia vlastnosti oka a šošovka pomaly stráca funkciu prirodzeného metabolizmu. To je dôvodom hromadenia minerálov v šošovke a jej následného zakalenia.
Medzi najčastejšie príznaky patrí viacnásobné videnie, svetloplachosť, rozmazané videnie, krátkozrakosť či mihajúce sa tmavé škvrny v oku.
Riešením býva výmena opotrebovanej šošovky za novú, umelú. Najmodernejšie metódy využívajú pri operáciách špičkové lasery, vďaka čomu je zákrok bezpečný, bezbolestný, s minimálnymi rizikami pooperačných komplikácií a rýchlou rekonvalescenciou. V prípade, že to pacient potrebuje, môže mu byť ponúknutá trifokálna šošovka, ktorá okrem šedého zákalu rieši aj problémy s videním do všetkých vzdialeností. Vďaka tomu sa pacient navždy zbaví okuliarov na blízko, do diaľky aj okuliarov na čítanie.
Zelený zákal – glaukóm, by sme mohli kľudne označiť pojmom tichý zabijak zraku, pretože sa v človeku môže aj roky vyvíjať bez toho, aby o jeho existencii vedel. Je po šedom zákale druhým najčastejším očným ochorením zapríčiňujúcim slepotu. Na rozdiel od šedého zákalu však glaukóm nie je možné vyliečiť, lekári vedia len zmierniť jeho postup, prípadne ho zastabilizovať.
Pri glaukóme dochádza k postupnému poškodzovaniu zrakového nervu, ktorého úlohou je prenášať zrakové informácie z očí do mozgu. Ak sa glaukóm nelieči, po úplnom poškodení nervu sa stáva pacient slepým, zrakový nerv nie je možné obnoviť.
Zelený zákal môže vzniknúť pôsobením viacerých faktorov, veľkú väčšinu prípadov primárneho glaukómu má však na svedomí vysoký očný tlak. A práve na jeho zníženie sa zameriavajú liečebné metódy:
Pri niektorých očných ochoreniach nemusí pomôcť ani vedenie ukážkovo zdravého životného štýlu. Choroby postihujú ľudí bez ohľadu na to, z ktorej krajiny sú, ktorej rasy či ktorého pohlavia. Jedinou skutočne overenou prevenciou tak sú preventívne prehliadky. Tie dokážu odhaliť aj očné choroby, ktoré sa vyvíjajú zatiaľ bez príznakov a tiež aj celkové ochorenia, ktoré navonok s očami nijako nesúvisia. Návštevu očného lekára preto odporúčame absolvovať pravidelne.