Rozmazané videnie trápi stále viac ľudí, najmä v rozvinutých krajinách. Nemalou mierou sa pod to priamo či nepriamo podpisuje životný štýl a pracovné návyky. V dnešnom článku prezradíme niekoľko očných aj celkových ochorení, ktoré sa môžu prejavovať rozmazaným videním.
Ďalekozrakosť, krátkozrakosť, astigmatizmus a po štyridsiatke aj presbyopia sú najčastejším dôvodom, prečo vidíme rozmazane a prečo máme problém zaostriť do diaľky, či na veľmi blízke predmety. Prvé dve chyby sa môžu prejavovať už v detskom veku, pričom dôležitú úlohu hrá genetika. Avšak, najmä krátkozrakosťou stále viac trpia aj pacienti, ktorí zrakové problémy v mladom veku nemali. Dôvodom je najmä časté zaostrovanie do blízka – na počítačové monitory, tablety či mobilné telefóny bez vyvažovania pohľadmi do diaľky, napríklad pobytom v prírode. Tým sa postupne otupuje schopnosť zaostrovať do diaľky a tak vzdialené objekty začíname vidieť rozmazane.
Aj astigmatizmus sa prejavuje rozmazaným či zahmleným videním. Najčastejšie vzniká ako vrodená chyba, príčinou jeho vzniku v ktoromkoľvek veku môžu byť napríklad zápaly či úrazy očí. Na rozdiel od krátkozrakosti či ďalekozrakosti, rozsah vady sa neudáva v dioptriách, ale v cylindroch. Riešením sú okuliare a kontaktné šošovky s torickými šošovkami.
Astigmatizmus, krátkozrakosť aj ďalekozrakosť je možné natrvalo odstrániť laserovou operáciou očí. Metódy najnovšej generácie sú bezbolestné, bezpečné a umožňujú veľmi rýchly návrat k bežným činnostiam aj do zamestnania. Pri najmodernejších metódach ako ReLEx SMILE 3D spravidla už na ďalší deň po absolvovaní zákroku.
Samostatnou témou je presbyopia. Je to očná vada, ktorú po štyridsiatke začne pociťovať každý. Súvisí s opotrebením šošovky. Tá vekom stráca svoju pružnosť a tak neskôr nedokážeme zaostriť na veľmi blízke vzdialenosti. Bez okuliarov na čítanie si neprečítame knihu, správu na displeji mobilného telefónu ani nerozoznáme tváre na fotografiách.
Na šošovke vzniká tiež katarakta. Toto vekom podmienené očné ochorenie, u nás známe tiež aj ako šedý či sivý zákal, berie zrak postupne. Napriek tomu, že vo svete je najčastejšou príčinou slepoty, nie je dôvod na obavy. Táto negatívna štatistika platí len pre málo rozvinuté krajiny s obmedzeným prístupom ku kvalitnej lekárskej starostlivosti.
Trvalým riešením pre odstránenie presbyopie aj katarakty je operačný zákrok, pri ktorom sa vymení šošovka za novú, umelú. U nás tieto operácie patria medzi najbezpečnejšie a najčastejšie vykonávané operácie vôbec. Jednou z najmodernejších metód súčasnosti, pri ktorej sa do oka voperuje nová špičková trifokálna šošovka, je femtolaserová metóda FEMTO Z – Prelex. Na rozdiel od iných metód, pri tejto sa potrebný rez na oku, cez ktorý sa vkladá nová šošovka, nerobí skalpelom, ale kratučkým pôsobením lasera. Zákrok je tak bezbolestný, rýchly, maximálne presný a bezpečný. Ak sa preň rozhodnete už v štyridsiatke po diagnostikovaní presbyopie, nebudete sa musieť obávať, že vás v budúcnosti postihne šedý zákal. Ten sa totiž na umelej šošovke nedokáže vytvoriť.
Život bez počítačov si v súčasnosti vie predstaviť asi len málokto. Avšak, pracujeme s nimi a s mobilnými telefónmi aj keď nemusíme. A čo je ešte horšie, na mobiloch pozerajú videá či rozprávky už aj maličké deti.
Syndróm počítačového videnia je právom označovaný za civilizačnú chorobu tretieho tisícročia. Suché oči, ktoré nie sú dostatočne vlhčené slzami, sú náchylnejšie na poranenie. Nútia nás mimovoľne si ich pretierať, čoho výsledkom môže byť prenos baktérií alebo mechanické poškodenie drobnými nečistotami. Následná infekcia môže byť príčinou zhoršeného, rozmazaného videnia.
Avšak, nielen množstvo sĺz, ale aj ich kvalita sú pre správne „mazanie“ dôležité. A na kvalitu sĺz priamo pôsobí naša životospráva. Čo konzumujeme, kde sa pohybujeme a podobne.
Nie sú to len očné vady a ochorenia, ktoré sa prejavujú cez rozmazané videnie. Zhoršenie zraku, či už dlhodobé alebo krátkodobé môže signalizovať príchod vážnej choroby.
Takou je napríklad skleróza multiplex, ktorá sa okrem rozmazaného videnia môže prejavovať aj ďalšími zrakovými problémami. Bežným sprievodným javom býva zhoršenie periférneho videnia, strata schopnosti rozoznávať farby, v niektorých prípadoch môže zápal zrakového nervu spôsobiť aj úplnú slepotu.
Rozmazané videnie môže byť tiež jedným z indikátorov mozgovej príhody. Tá sa však spravidla prejavuje aj ďalšími komplikáciami, ako napríklad stratou citlivosti v tvárovej časti, v rukách aj v nohách, silnými bolesťami hlavy či nevoľnosťou.
Občasné, krátke rozmazané videnie nemusí znamenať zdravotný problém. Môže byť len výsledkom únavy či vyčerpania. Ak sa však opakuje alebo ak trvá niekoľko dní, prípadne spozorujete kombináciu aj s ďalšími neštandardnými prejavmi, neváhajte a navštívte lekára. Ak sa ukáže, že máte zdravotný problém, čím skôr sa ho podarí identifikovať, tým väčšia je šanca na jeho rýchle a efektívne odstránenie.